Experiment - Poslucháč za každú cenu

Ďalším zaujímavým experimentom z oblasti sociálnej psychológie je experiment Stanleyho Milgrama zameraný na zisťovanie toho, do akej miery je človek schopný podriadiť sa autorite. Experiment bol konkrétne zameraný na zisťovanie ochoty účastníkov poslúchať autoritu, ktorá káže účastníkom urobiť niečo, čo môže byť v rozpore s ich svedomím a morálnym presvedčením. Milgram vytvoril jednoduchý pokus na Yaleskej univerzite na zistenie, akú veľkú bolesť môže bežný človek spôsobiť inej osobe iba preto, že mu to prikázal experimentujúci vedec. 

O pokuse boli účastníci informovaní inzerátmi v novinách a priamymi listami. Experiment mal trvať 1 hodinu, za ktorú účastník dostane zaplatené 4,50 USD. Účastníkmi boli muži vo veku od 20 až 50 rokov, každého stupňa vzdelania, od nedokončenej základnej školy po doktorský titul. Účastníkovi a spoločníkovi experimentátora (ktorý bol hercom predstierajúcim, že je iný účastník) bolo experimentátorom povedané, že sa budú podieľať na pokuse, ktorý testuje účinok trestu na spôsob učenia. Jeden kúsok papiera bol daný účastníkovi a druhý spojencovi. Účastník bol presvedčený, že jeden papierik určoval „žiak“ a druhý „učiteľ“ a že papieriky sa rozdávajú náhodne. V skutočnosti na oboch kúskoch bolo „učiteľ“ ale herec predstieral, že na papieriku číta „žiak“. Tak bolo zaručené, že účastník bude vždy „učiteľ“. 

V tomto bode, „učiteľ“ a „žiak“ boli rozdelení do rôznych miestností, kde mohli medzi sebou hovoriť, ale nemohli sa vidieť. V jednej verzii experimentu spojenec spomenul, že má choré srdce. „Učiteľovi“ bol daný 45-voltový elektrický šok z generátora elektrošokov ako ukážka, akú môže „žiak“ dostať počas experiemntu. „Učiteľ“ dostal zoznam dvojíc slov, ktoré mal "žiaka" učiť. "Učiteľ" začal čítaním zoznamu párov slov žiakovi. Učiteľ potom čítal prvé slovo z každej dvojice a 4 možné odpovede. Žiak stláčal gombík, aby vyjadril svoju odpoveď. Ak bola odpoveď nesprávna, žiak dostal šok, s napätím rastúcim s každou nesprávnou odpoveďou o 15 voltov. Ak bola správna, učiteľ čítal nasledujúcu dvojicu slov.Subjekty boli presvedčené, že za každú nesprávnu odpoveď žiak dostával ozajstný šok. V skutočnosti tam žiadne šoky neboli. Po tom, čo bol spojenec oddelený od subjektu, spojenec spustil magnetofón spojený s generátorom elektrošokov, ktorý prehrával nahrané zvuky pre každú úroveň šoku. Po určitom počte zvýšení úrovne napätia herec začal búchať do steny, ktorá ho delila od subjektu. Po viacerých úderoch na stenu a sťažovaní sa na jeho srdcovú chorobu, žiak nedával ďalšie odpovede na otázky a nepodával žiadne ďalšie sťažnosti. 

V tomto bode veľa ľudí vyjadrovalo žiadosť zastaviť experiment a overiť, či sa žiakovi nič nestalo. Mnoho testovaných subjektov zastavilo na 135 voltoch a začalo sa pýtať na účel pokusu. Niektorí pokračovali po uistení, že nebudú braní na zodpovednosť. Niektoré subjekty sa začali silno smiať po prvom výkriku bolesti prichádzajúcom od žiaka.Ak v niektorom čase subjekt naznačoval žiadosť skončiť experiment, dostal sériu slovných povzbudení.

Ak subjekt žiadal ukončiť po všetkých slovných nabádaniach, experiment bol zastavený. Inak bol zastavený až po tom, čo subjekt dal maximálny, 450-voltový šok, 3-krát po sebe.Pred realizáciou experimentu Milgram urobil prieskum medzi kolegami psychológmi o tom, aké budú výsledky. Jednohlasne verili, že len zopár sadistov bude pripravených udrieť maximálnym napätím.V prvej Milgramovej sade pokusov 65 % (27 zo 40) z experimentálnych účastníkov vykonalo pokusný záverečný 450-voltový šok, hoci mnoho z nich to robilo s dosť nepríjemými pocitmi. Pri nejakom bode každý zastal a pochyboval o experimente, niektorí dokonca vraveli, že vrátia šek, ktorým im bolo zaplatené. Žiadny účastník vytrvalo neodmietol v dávaní šokov pred 300-voltovou úrovňou. Obmeny experimentu boli robené samotným Milgramom a inými psychológmi po celom svete s podobnými výsledkami.

Experiment nastolil otázky o etike samotného vedeckého experimentovania kvôli extrémnemu emočnému stresu spôsobeného účastníkom (hoci by sa dalo povedať, že tento stres bol spôsobený ich vlastným konaním). Veľa moderných vedcov by dnes pokus považovalo za neetický, hoci viedol k hodnotnému a hlbokému vniknutiu do ľudskej psychológie.Na Milgramovu obranu, 84 % bývalých účastníkov neskôr povedalo, že boli „vďační“ alebo „veľmi vďační“, že sa zúčastnili a 16 % zostalo neutrálnych. 

Milgram týmto vysvetľoval aj ochotu nemeckých vojakov zúčastniť sa holokaustu a tiež minimálne alebo dokonca žiadne výčitky svedomia kvôli týraniu a zabíjaniu ľudí počas druhej svetovej vojny.

(Zdroj: http://voices.yahoo.com/stanley-milgrams-psychological-experiment-obedience-6919.html?cat=72 

http://dolezite.sk/old/Milgramov_experiment_237.html)