Carl Gustav Jung

Narodil sa 26. júla v roku 1875 v Kesswile vo Švajčiarsku ako jediný syn evanjelického pastora Švajčiarskej reformovanej cirkvi. Až do deviatich rokov vyrastal ako jedináčik. Priťahovala ho veda a filozofia a získal štipendium na štúdium medicíny na Basilejskej univerzite. Keď mu bolo dvadsať, umrel mu otec a oni museli opustiť faru a presťahovať sa do Bottminger Mill blízko Basileja. Miloval študentské časy a okrem medicíny hltal aj knihy z filozofie, hlavne od Nietzscheho, Kanta a Swedenborga. Jung bol veľmi spirituálne založený, zaujímal sa o parapsychológiu, ktorá bola v tých časoch tesne prepojená s psychiatriou. V polovici 19. storočia sa potvrdila existencia nevedomia mysle, ktoré bolo schopné ovplyvniť a prerušiť vedomie. Vznikali rôzne teórie, týkajúce sa dynamiky duševnej alebo psychickej energie, skúmali možnosť energie byť uzatvorená v neprístupnej oblasti mysle, odkiaľ môže rušiť vedomie. 

Jung zistil, že bludy duševne chorých ľudí zrejme čerpajú z kolektívnej zásoby archaických obrazov a symbolov. V roku 1919 použil prvýkrát pojem archetyp. Neskôr k osobnému nevedomiu zaviedol aj pojem kolektívne nevedomie, ktoré je tvorené dvoma zložkami – pudmi a archetypmi. Pudy sú impulzy, ktoré uskutočňujú činy z nutnosti, majú biologickú povahu, určujú naše činy. No aj napriek tomu Jung veril, že existujú vrodené nevedomé spôsoby porozumenia, ktoré riadi naše vnímanie. Sú to archetypy, vrodené formy „intuície“, ktoré sú nutnými určujúcimi činiteľmi všetkých duševných procesov. Tak ako pudy určujú naše činy, archetypy určujú spôsob nášho porozumenia. Obe sú kolektívne, pretože sa týkajú univerzálnych, zdedených obsahov mimo osobnej, individuálnej oblasti  a sú vo vzájomnom súlade. To ako rozumieme situácii (archetyp), určuje náš impulz k jednaniu. Na druhej strane, náš impulz k jednaniu (pud), určuje to ako rozumieme situácii.

Archetypy nemajú žiadnu materiálnu existenciu, ukazujú sa iba ako predstavy. Jung rozlišoval archetyp sám o sebe a archetypovú predstavu, archetyp je však svojou podstatou nevedomý, zatiaľ čo archetypová predstava preniká do vedomia  a je spôsobom, akým archetyp vnímame.

Jung nazval svoju metódu analytická psychológia, aby ju odlíšil od Freudovej psychoanalýzy.

(Zdroj: Hyde , Maggie, McGuinnes, Michael, Jung, Icon Books UK, 2007, ISBN 978-80-7367-255-3, s. 184; Noll, R., Árijský Kristus – Tajný život Carla Junga, TRITON, 2001, ISBN 80-7254-179-X, s. 400)