Sigmund Freud

S.F sa narodil na Morave v meste Příbor. Toto mesto odkúpilo jeho rodný dom , priviedlo do pôvodného stavu a otvorilo verejnosti v podobe Múzea S. Freuda. Zaujímavosťou je, že pri jeho otvorení bola slávnostne odhalená medená kópia živej veľkosti  Freudového vyšetrovacieho kresla.

Freud vyrastal v početnej židovskej rodine, pod dohľadom veľmi prísneho a nevrlého otca. Čo z časti ovplyvnilo jeho budúcnosť. On sám mal  dcéru Annu, ktorá položila základy detskej psychoanalýzy a popísala psychický mechanizmus identifikácie dieťaťa s agresorom.

Zlé rodinné pomery sa u neho prejavili aj psychicky aj fyzicky. S.F trpel halucináciami, nočnými morami či pomočovaním. V dospelosti bol tiež veľmi často chorý – mal problémy so srdcom a rakovinu čeľuste, napriek tomu však veľmi tuho fajčil. Na zmierňovanie bolesti čeľuste používal kokaín. Túto informáciu sám zaznamenal v diele Psychopatológia každodenného života. Bol veľmi tuhý fajčiar.

Tvrdil, že práve detstvo predstavuje základ pri budovaní osobnosti. Prostredníctvom psychoanalýzy, ktorá bola najprv len medicínskou disciplínou, chcel nájsť vysvetlenie príčin duševných porúch v traumazitujúcich zážitkov predovšetkým z ranného detstva. 

Psychoanalýza nepovedala o dospelých nič, čo by nakoniec nebolo výpoveďou o detstve. Ako zakladateľ psychoanalýzy sa stal známym v celom kultúrnom svete. Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. I keď pôvodne ho medicína vôbec nezaujímala. Chcel sa stať totiž to politikom. Freud bol veľmi ctižiadostivým/ ambicióznym študentom a po skončení štúdia v roku 1881 začal pracovať ako asistent na psychiatrii.

Počas asistentskej práce vo Viedenskom psychologickom inštitúte začal so skúmaním činnosti nervového systému, ktorý mu neskôr priniesol postup v kariére – išlo o štúdium nervových ochorení a ich liečbu.

Dokázal, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná slušnou výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách alebo v ťaživých snoch. Upozornil na seba tým, že odhalil sexuálne tajomstvá, pretože podľa jeho teórie je ľudské správanie rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Ako hlavný pohon určil „Libido“ (chuť, túžba, žiadostivosť, pohlavný pud), ktorá je protikladom k „Smrteľnému pudu“.

Základ jeho psychológie spočíval vo vypracovaní dvoch topických modelov subjektu, t.j. modely komponentov psychického aparátu.

Jeden model obsahuje pojmy ako Id (ono), Ego (ja), Super – ego (nad ja)

Ďalší model obsahuje pojmy ako VEDOMIE, PREDVEDOMIE (PODVEDOMIE), NEVEDOMIE.

Práve nevedomie, ako ústredný pojem, zohrával dôležitú úlohu v jeho psychológii, nadväzujúc na prax. Freud tvrdil, že práve nevedomie determinuje celý duševný život človeka a teda je to pojem, ktorý by mal vysvetliť všetky psychické javy.

Teória nevedomia a jej význam v správaní človeka si, podľa Freuda, žiada osobitú pozornosť.

Nevedomie tvorí základ osobnosti a nie je to zdroj pasívneho materiálu, ale oblasť vysoko-aktívnych silných pohnútok, zabudnutých túžob, ktoré v skrytej alebo premenenej forme tlačia na vedomie mysle.

Pokúšal sa nájsť metódu, ktorá by umožnila odhaliť obsahy nevedomia, čiže to, čo pacient „vie len nevie že to vie“ odhaliť a priviesť opäť do vedomia.

Takto vznikla psychoanalýza.

Pri nej využíval metódy ako napríklad výklad snov, metódu voľných asociácií, hypnózu alebo interview.

Zameral sa na rôzne situácie, zažívané v každodennom živote, na ktorých poukázal ako nás vie naše nevedomie ovplyvniť, resp. k čomu nás môže donútiť. Pretože práve nevedomie predstavuje schránku násilne potlačených/zabudnutých nepríjemných pocitov.