Emma Donoghuová - Izba

Túto knihu som začala čítať s tým, že som ani netušila o čom je. Dostala som ju do daru a chcela som sa nechať prekvapiť. Na začiatku som bola trochu zmätená, lebo vďaka mojej absolútnej nevedomosti o deji som nechápala kto príbeh rozpráva a o čo tam vlastne ide. No už pred koncom prvej kapitoly som prišla na to, že rozprávačom je 5 ročný Jack, ktorý uviazol spolu so svojou mamkou v jednej miestnosti, ktorú volali iba Izba. Jeho mama bola unesená, znásilňovaná a porodila ho, keď už bola zatvorená v Izbe asi dva roky. Jackovou jedinou zábavou je televízia, ktorú mu mama dovolí pozerať len obmedzený čas a hry, ktoré mu mama vymyslí. Keďže nemôžu von a ich jedinou formou dodávok jedla a veškerých potrieb je ich únosca, ktorý im dovolí okrem základných potravín každý týždeň len jednu "pozornosť", musia improvizovať a vytvárať si hračky z "odpadkov" (rolky toaletného papiera, škrupiny z vajec, prázdne konzervy..). Jackova mama veľmi duchaplne a pohotovo reaguje na Jackove zvedavé otázky ohľadom "televízneho sveta", ktorý podľa neho neexistuje. Keďže nikdy izbu neopustil, je pre neho nepredstaviteľné, že okrem neho môžu existovať aj iné deti, lietadlá, moria, autá, tráva a sám si to vysvetlí ako niečo, čo existuje len v televízore. Keď však dovŕši 5 rokov, jeho mama sa rozhodne, že je najvyšší čas, aby sa pokúsili o útek. Presvedčí Jacka, aby sa zahral na mŕtveho, ktorého potom zakrúti do koberca. Keď ich príde ich únosca skontrolovať, Jackova mama ho presvedčí, že mal vysoké teploty a umrel na dehydratáciu. Zahrá to tak výborne, že Starý Nick (únosca) jej uverí a vezme koberec s "telom" von, aby ho pochoval. Napriek tomu, že Jack nikdy "vonkajší svet" nenavštívil, poradí si veľmi dobre a podarí sa mu upútať pozornosť cudzinca, ktorý zavolá políciu. Takto sa mu podarí zachrániť seba aj svoju mamu zo zajatia šialenca, no najväčšia skúška ho ešte len čaká, keďže sa ocitol vo svete, ktorý je pre neho úplne neznámy. Potom, ako ich prevezú do nemocnice a kompletne vyšetria, zisťujú, že Jack má problém s priestorovou orientáciou (keďže v izbe sa nepotreboval orientovať), s vnímaním hĺbky (robí mu problém zísť po schodoch), s imunitou (nikdy v izbe nebol chorý), oči aj pokožku máš príliš citlivú na slnko, ťažko si zvyká na ľudí a ešte ťažšie na to, že už neplatia ich rituály, ktoré po roky platili v izbe. Jeho mama to však tiež nemá ľahké. Zisťuje, že sa jej rodičia rozviedli a matka má nového manžela, verejnosť má o ňu obrovský záujem a neraz je terčom kritiky týkajúcej sa Jackovej výchovy. Ide hlavne o výčitky ohľadom toho, prečo ešte 5 ročného Jacka pridája, alebo prečo mu klamala, že veci v televízii nie sú skutočné. Pod tlakom verejnosti sa pokúsi o samovraždu, ale našťastie sa z depresíe napokon dostane. No pokiaľ sa lieči, Jack zostáva u svojej starej mamy, učí sa pravidlám spoločenského správania, spoznáva "vonkajší svet", ochutnáva jedlá, ktoré videl predtým len v televízore. Keď sa Jackova mama cíti konečne dosť silná, aby začala nový život mimo Izby, nájde si byt, kde konečne s Jackom môžu žiť pokojne a bez strachu.

Keďže je rozprávačom Jack (5 ročný chlapec), niekedy sa môže zdať kniha otravná. Človek by ho mal chuť niekedy prefackať, ale keď si uvedomíte, že je to dieťa, ktoré je vo svojich vedomostiach o svete veľmi obmedzené, dá sa jeho uvažovanie pochopiť. Na druhej strane sa však viackrát prejavil ako vyspelé dieťa, ktoré chápe a používa cudzie slová a opisuje veci ako dospelák. Na prvý pohľad sa zdá, že autorka nedokázala úplne spracovať spôsob myslenia dieťaťa, ale myslím, že "dospelácke" vložky kniha potrebovala, inak by bola pre dospelého čitateľa nečitateľná. Čo sa týka spracovania, neprevažujú ani rozhovory ani opisy, číta sa ľahko, aj keď začiatok nebol veľmi dynamický, no potom sa to však mení a keď sa dokážete vžiť do kože dieťaťa, nebudú rušivé ani Jackove úvahy. Z desiatich bodov by som jej rozhodne dala osem.