John Green - Na vine sú hviezdy

Úprimne, nečakala som, že sa mi bude táto kniha páčiť, a to z jediného dôvodu. Je to bestseller. Moje doterajšie skúsenosti s knihami mi jasne dokazujú, že všetko, čo sa predáva pod označením "bestseller" nie je ani v najmenšom podľa mojej chuti (okrem dvoch výnimiek). Celý príbeh sa nesie v pochmúrnej atmosfére. Rozprávačkou je mladé, šestnásťročné dievča (Hazel), ktorá má diagnostikovanú rakovinu štítnej žľazy a neskôr aj rakovinu pľúc.

Hazel je mimoriadne inteligentné dievča, ktoré dokáže oceniť dobrú knihu a (čo sa mi na nej páči najviac),vzhľadom na svoj stav poňala rakovinu a umieranie veľmi svojsky (teda humorne). Síce sa jej stav vďaka nejakému medicínskemu (autorom knihy vymyslenému) zázraku zlepšil a metastázy v pľúcach sa  jej zmenšili, musí byť stále pripútaná ku kyslíkovej bombe, bez ktorej sa nemôže ani pohnúť. Jej mama ju núti chodiť do podpornej skupiny, kde sa stretávajú ľudia trpiaci rôznymi druhmi rakoviny. Práve tu spoznáva chlapca menom Augustus, ktorý prekonal osteosarkóm (zhubný nádor kostí) a tak nejak si padnú do oka. Preskočí medzi nimi iskra, trávia spolu veľa času, atď (všetci to poznáte z iných bestsellerov). Čo sa mi páči najviac je, že sa celá kniha "točí" okolo inej (Hazelinej obľúbenej) knihy, Kráľovskej trýzni (od Petra Van Houtena), ktorá je o dievčati (Anne) s rakovinou a tak sa s ňou Hazel dokáže stotožniť. Kráľovská trýzeň končí Anninou nedokončenou vetou, čo Hazel núti premýšľať nad osudom svojej obľúbenej hrdinky. Má dve teórie, prečo by mohla kniha končiť nedokončenou vetou (Anna buď umrela v strede vety alebo bola taká slabá, že už príbeh ďalej nedokázala rozprávať). Keďže na to musí neustále myslieť, Augustus poprosí organizáciu, ktorá plní sny chorým deťom, aby mohli ísť s Hazel navštíviť autora knihy do Amsterdamu a tak sa dozvedeli, ako skončí Annin život. Do Amsterdamu sa síce dostanú, ale Van Houten nie je ochotný podeliť sa s nimi o koniec príbehu, čo v Hazel vyvoláva pocity hnevu a sklamania. Na šťastí jej nepridá ani Augustusove priznanie, že sa mu obnovila rakovina. Po návrate z Amsterdamu sa jeho stav zhoršuje skoro zo dňa na deň a Hazel trpí s ním. Augustus nakoniec umiera a na jeho pohrebe sa prekvapivo objaví aj Van Houten, ktorý Hazel prezradí, že mal dcéru, ktorá umrela na leukémiu a že to vlastne ona ho inšpirovala k napísaniu Kráľovskej trýzne. Najviac ma sklamalo, že sa Hazel  (teda ani ja) nedozvedela, ako skončil Annin život a čo sa stalo s jej príbuznými.

Napriek tomu, že vo mne táto kniha zanechala dojem (čo je na bestseller slušný výkon), musím povedať, že by sa asi nikdy nestala bestsellerom, keby niekto na konci neumrel. No a tiež, že to pravdepodobne ani nebude moja obľúbená kniha. Ale autor jednoznačne talent má. Postavy sú prepracované (hlavne Hazel a jej úvahy a to, že má na život a veci triezvy pohľad, nie ten presladený, typický pre knihy s "detskými/tínedžerskými" hrdinami.), dej je síce jednoduchý a predvídateľný, ale je "prešpikovaný" metaforami o živote, ktoré sa mi vyslovene páčili, rozhovory sú vtipné a kniha dobre zachytáva pohľad umierajúceho človeka na svet (a predsa to nie je depresívne, vďaka Hazelinmu humoru). Takže aj napriek tomu, že ma nerozplakala (ako som očakávala - len ma dojala), má táto kniha odo mňa 7 bodov z 10. Pre tých, ktorých kniha zaujala, ale nechce sa im ju čítať, mám dobrú správu. Knihu sfilmovali a v našich kinách by sa mal objaviť ešte tento rok. Pripájam aj trailer.