Alzheimerova choroba

Demencia je choroba charakteristická stratou pamäte, zmenami osobnosti alebo dokonca aj poklesom intelektuálnych schopností, ktorá väčšinou postihuje ľudí nad 65 rokov. Práve Alzheimerova choroba je asi najznámejším typom demencie. 

Alzheimerova choroba spôsobuje progresívne odumieranie nervových buniek v mozgovej hemisfére. Vývoj choroby má u každého postihnutého svoje vlastné tempo, môže trvať osem až dvadsať rokov, pričom príznaky a prejavy choroby sú tiež individuálne a neprejavujú sa u každého v rovnakej forme. 

Alzheimerovu chorobu môžeme rozdeliť do troch štádií, a to na ranné, mierne a pokročilé. Delenie pripomína jednotlivé životné etapy vývinu človeka, keďže správanie osoby trpiacej Alzheimerovou chorobou sa postupom času stále viac podobá správaniu malého dieťaťa.

Prvá časť mozgu, kde dochádza k odumieraniu buniek, sa nachádza v blízkosti hyppocampu, ktorý je centrom pamäti. Následne sa šíri ďalej a ničí jednotlivé funkcie mozgu. U postihnutých sú v tomto štádiu časté výpadky pamäti, ale ostatné časti mozgu fungujú normálne. Ako však Alzheimerova choroba postupuje ďalej, poškodenie sa posúva do spánkového laloku a spôsobuje, že má človek problémy s porozumením slova alebo nájdením správneho výrazu.

Keď sa už poškodenie mozgu dostáva do temenných mozgových lalokov, Alzheimerova choroba sa dostáva do druhého - mierneho štádia. V tomto štádiu stráca postihnutý schopnosť integrovať zrakové vnemy, zvuky, pocity tela, má problémy s obliekaním, často sa stráca alebo stráca orientáciu a nedokáže si spomenúť, ako sa jednotlivé predmety používajú. Tiež sa poškodilo centrum reči a má veľmi spomalené reakcie.

V pokročilom štádiu sa choroba šíri do čelového mozgového laloku. Človek stráca schopnosť adekvátne reagovať, schopnosť úsudku a logického myslenia. Môže sa správať násilne alebo práve naopak, poddajne až apaticky. V tomto štádiu už choroba zničila skoro všetky nervové bunky mozgovej hemisféry, okrem tej časti mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za motorickú činnosť (pohyb) a zrak. Neskôr však zlyhajú aj tieto funkcie a pacient je bez reakcií pripútaný na lôžko.

Na nasledujúcom videu je názorne zobrazený postup choroby, nemusíte ani veľmi rozumieť po anglicky, lebo celý postup je vyššie popísaný.

Autizmus

Pod pojmom autista si väčšina z nás predstaví známe postavy z filmov ako Rainman alebo Mercury. Postavy, ktoré sú vysoko inteligentné, fungujú ako počítače a žijú vo vlastnom svete. V skutočnosti je okolo 75% prípadov detského autizmu spojené s mentálnou retardáciou, či už miernou a stredne ťažkou alebo ťažkou až hlbokou formou. Ľudia s autizmom premýšľajú inak ako zdraví ľudia. Žijú vo vlastnom svete a nechápu ten náš, podobne ako my nechápeme ten ich. Potrebujú špeciálny typ starostlivosti a vzdelávania, vďaka ktorému sú schopní pochopiť a prispôsobiť sa do určitej miery nášmu svetu, s možnosťou plnohodnotnejšieho života. V autizme ide o problém neschopnosti pripísať veciam význam. Tento problém majú všetky osoby s autizmom, ale aj tak sa spôsob akým sa to prejavuje prípad od prípadu podstatne líši.

Autizmus je porucha vzťahu k realite, prejavuje sa stiahnutím sa do sveta fantázie, sociálnej izolácie, egocentrickým, nerealistickým myslením, snením, myslenie postihnutého je zamerané výhradne na osobné potreby, odtrhnuté od skutočného sveta. V minulosti bol autizmus zamieňaný za schizofréniu. Trvalo niekoľko desaťročí, než sa ukázalo, čo je zjavné, že obe poruchy majú celkom odlišné príznaky a autizmus má oproti schizofrénii skôr stacionárny charakter“.

Jedným zo základných aspektov autistického myslenia je nedostatok koherentného myslenia – to znamená, že jedinci s autizmom majú problémy interpretovať svet ako jednu zjednotenú jednotku, vidia detaily ako izolované jednotky. Jednoducho povedané pre stromy nevidia les. Jedinci s autizmom veci často interpretujú mechanicky, teda doslovne.

Jedinci s autizmom majú veľa problémov pri snahe odhaliť koherenciu vo svete, tak je nám absolútne samozrejmé, že by mali mať problémy:

•          v ľudských vzťahoch

•          v komunikácii

•          v zvládaní flexibility každodenného správania

V každej z týchto troch zmienených oblastí sa jedinci s autizmom správajú inak a zvláštne, pretože situácie interpretujú úplne doslovne a v izolovaných súvislostiach. 

(Zdroj: Hrdlička, M.- Komárek, V.- eds. Dětský autismus, Praha: Portál, 2004. 206s. IBSN 80-7178-813-9; Vermeulen, P. Autistické myšlení, Praha: Grada, 2006. 130s.  ISBN: 978-80-247-1600-8)