Translate

Zobrazujú sa príspevky s označením Zaujímavosti. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Zaujímavosti. Zobraziť všetky príspevky

piatok 26. decembra 2014

Muži vs. ženy - kto má intelektovo navrch?

Muži a ženy sa v minulosti vyvíjali odlišne v dôsledku toho, že museli. Muži lovili zver a ochraňovali ženy, pričom ženy sa združovali a vychovávali deti. Práve preto sa nevyvíjali odlišne len ich telá, ale aj mozgy. Mozog žien a mužov sa prispôsoboval špecifickým funkciám a vyvíjal sa tak, aby mohol čo najlepšie spĺňať požiadavky kladené prostredím. Dnes je už všeobecne známe, že obe pohlavia spracúvajú informácie rôzne, myslia úplne odlišne a odlišne sa aj správajú. Do istej miery môže za rozdiely medzi pohlaviami aj spoločnosť a výchova, ktoré na nás vplývajú už od narodenia. No mnohé štúdie vykonané za cieľom zistenia rozdielov medzi pohlaviami preukázali, že existuje aj viacero vrodených rozdielov, ktoré ovplyvňujú naše myslenie.

Aké sú teda tie rozdiely?
Faktom je, že medzi mužským a ženským mozgom neexistujú zásadné rozdiely okrem veľkosti. Väčšia veľkosť mužského mozgu je odôvodnená pomerom celkovo väčšej telesnej váhy mužov oproti ženám. Bolo zistené, že rastom postavy muža o 10 cm rastie aj váha mozgu o 50-60 g. V rámci jednej štúdie sa porovnávala denzita (hustota) mozgovej kôry na 60 miestach u 6 mužov a 5 žien v približne rovnakom veku. Zistilo sa, že hustota neurónov a ich počet boli výrazne vyššie u mužov. Pomer neuronálnej hustoty sa však líšil dokonca aj medzi hemisférami, pričom hrúbka mozgovej kôry bola u oboch pohlaviach takmer rovnaká.

Sú muži inteligentnejší?
Dokázalo sa, že ani napriek rozdielnym veľkostiam mozgov mužov a žien nie je v inteligencii medzi pohlaviami žiadny rozdiel. Rozdiel však nastal v rozložení výsledkov inteligenčných testov. Výsledky boli u žien sústredené okolo priemeru, pričom u mužov sa zistilo viac extrémov či už smerom hore alebo dole. Vysvetlením by mohlo byť, že len 12-31% variácií inteligencie je objasnené veľkosťou mozgu a jeho časťami, zvyšok je vysvetľovaný inými faktormi.
McGloneová sa zamerala na rozdiely medzi pohlaviami týkajúce sa laterality (dominancia jednej z hemisfér) a zistila, že muži majú mozog usporiadaný viac asymetricky ako ženy. Väčšia ľavá mozgová hemisféra je predpokladom pre lepšie verbálne schopnosti u mužov, pričom ten istý pomer medzi hemisférami u žien predpokladá lepšie neverbálne schopnosti než verbálne. 
Je zaujímavé, že sa často vyskytuje značný rozdiel medzi dosahovanými výsledkami v škole u dievčat a ich nameranou hodnotou IQ. U chlapcov sa vyskytuje rovnaký rozdiel medzi talentom na jednotlivé predmety a v nich dosahovanými výsledkami. Školské výsledky u chlapcov viac zodpovedajú nameranej hodnote IQ ako u dievčat, netýka sa to však len školy. Jeden výskum zameraný na prácu s talentovanými deťmi preukázal, že medzi nameranou hodnotou IQ a zamestnaním u žien nebol žiadny vzťah, pričom v prípade chlapcov úzko súviseli. V inom výskume zameranom na talentované deti sa zistilo, že u mužov úzko súvisí ich pracovná úspešnosť s ich nameraným IQ a u žien, práve naopak, skoro vôbec nesúvisí. Dve tretiny žien s IQ 170 boli zamestnané buď ako úradníčky alebo dokonca nepracovali vôbec a pôsobili ako ženy v domácnosti.
Preukázal sa aj vzťah medzi nezávislosťou a analytickými schopnosťami, ktorá je vyššia u mužov ako u žien. Istý výskum faktorov osobnosti spojených s postupným zvyšovaním IQ zistil, že takýmto faktorom je rovnako u mužov aj žien nezávislosť, ktorá sa však viac uplatňuje v prípade mužov. Predpokladá sa teda, že výchova k väčšej nezávislosti, ktorej sa viac dostáva chlapcom spôsobuje, že majú prevahu v oblasti analytického myslenia.

Rozdiely v intelekte? Nepopierateľne sú..
Rozdiely medzi pohlaviami sa v rámci intelektu delia do viacerých oblastí. Ide najmä o verbálne, priestorové, analytické, numerické schopnosti a tvorivosť.
Verbálnymi schopnosťami vynikajú dievčatá, hlavne v období predškolského veku. Začínajú skôr hovoriť, používajú dlhšie vety a vo všeobecnosti lepšie artikulujú. Tiež sa naučia čítať skôr ako chlapci. Existuje viacero odôvodnení, prečo by to tak mohlo byť. Jedným z nich je aj teória, podľa ktorej majú dievčatá vyššiu mieru konvenčnosti (t.j. pripravenosť akceptovať a prijímať zvyky a konvencie). Ďalšou teóriou vysvetľujúcou ženskú výhodu lepšieho ovládania reči je fakt, že u dievčat prebieha rýchlejší vývoj mozgu v prvých mesiacoch života a tiež skutočnosť, že matky s dievčatami viac hovoria a tým sú dievčatá lepšie trénované, no a v staršom veku sú tieto jazykové zručnosti viac očakávané práve od dievčat. Sú častejšie upozorňované na chyby a učitelia očakávajú od nich lepšie výsledky v škole, hlavne vo verbálnom prejave. V oblasti numerických schopností dosahujú síce dievčatá lepšie výsledky, ale celkovo medzi pohlaviami neexituje zásadný rozdiel. V staršom školskom veku sa však v tejto oblasti stávajú lepšími chlapci. tvorivosti, nemôžeme jednoznačne určiť, ktoré z pohlaví je tvorivejšie. Pokiaľ ide o estetické vnímanie, dievčatá sa preukázali ako tvorivejšie, pričom by sme však mohli skonštatovať, že to je podmienené výchovou. Jeden výskum, v ktorom boli deti podnecované k tomu, aby vymysleli spôsob, ako zlepšiť hračky, sa preukázali ako kreatívnejší chlapci. V testoch, ktoré boli zamerané na meranie analytických schopností sa zistilo, že schopnosť dívať sa na problém inak ako je zaužívané súvisí so schopnosťou priestorovej orientácie, hlavne závislosti alebo nezávislosti na poli.
Príkladom na test závislosti na poli je experiment, v ktorom musí testovaná osoba pracovať so stoličkou a miestnosťou, v ktorej sú nezávisle deformované uhly. Testovaná osoba má za úlohu jednu zo stien postaviť rovno. To si v prvom rade vyžaduje schopnosť odhliadnuť od zavádzajúcich vizuálnych vnemov. V tomto teste si muži počínali lepšie, keď si však ženy zavreli oči, dosahovali rovnako dobré výsledky ako muži, čo znamená, že ženy sú viac závislé na poli ako muži. V iných testoch, kde bolo potrebné rýchle vnímanie detailov a časté presuny pozornosti sa lepšími ukázali ženy. Najčastejšie udávaným gender rozdielom je mužská prevaha v priestorovej orientácii. To, prečo sú ženy menej zdatné v orientácii v priestore sa odôvodňuje evolučným tlakom, ktorý na ľudí pôsobil viac ako pol milióna rokov. Ženy sedávali v jaskyniach, varili, starali sa o deti, pričom muži lovili, bojovali, obchodovali, takže schopnosť orientácie sa v priestore bola pre nich potrebnejšia ako pre ženy. Nejde len o orientáciu sa v prostredí, ale tiež aj o rozlíšenie pravej, či ľavej strany, odhaľovanie skrytých obrazcov, predstavová manipulácia s trojrozmernými predmetmi alebo tiež aj lokalizácia miesta. Zistilo sa, že ani formálnym vedeckým vzdelávaním žien nejde túto mužskú výhodu kompenzovať. Po jedenástom roku života sa prevaha chlapcov v numerickom zmýšľaní stáva stálou. Čo sa týka

Majú ženy „šiesty zmysel“?
Ako je možné, že si žena hneď všimne, keď pred ňou manžel niečo tají, pritom však náhle oslepne, keď má nacúvať do garáže? Presne tak ako väčšina samičiek cicavcov, majú aj ženy omnoho jemnejšie naladené zmyslové schopnosti ako muži. Ženy v minulosti potrebovali schopnosť, pomocou ktorej dokázali zachytiť jemné zmeny nálad alebo správania ľudí, hlavne svojich potomkov. Zato muži – lovci – nikdy neboli v blízkosti jaskyne tak dlho, aby sa naučili rozoznávať neverbálne signály a chápať medziľudskú komunikáciu.
Ženská intuícii bola odôvodnená aj väčším množstvom estrogénu, hormónu, ktorý priamo ovplyvňuje množstvo uvoľňovaného dopamínu do striata (oblasť šedej hmoty). Práve vyššie množstvo dopamínu môže byť dôvodom lepšej intuície u žien ako u mužov.
Profesor Ruben Gur, neuropsychológ pôsobiaci na Pensylvánskej univerzite dokázal na základe testov činnosti mozgu, že ak je mozog muža v stave pokoja, najmenej 70% jeho elektrickej aktivity sa vypne. Rovnaké testy vykonané u žien ukázali, že v stave pokoja pracuje až 90% mozgu, teda ženy neustále prijímajú a analyzujú informácie z okolitého prostredia.

Rozdiely sú aj v poruchách...
Zaujímavosťou je, že sa u mužov zistil vyšší výskyt mentálnej retardácie, porúch učenia, demencie v starobe a mozgové lézie (poškodenie mozgu) s následnou poruchou reči. Väčšia nadprodukcia nervových buniek u dievčat im zabezpečuje ochranu pred raným poškodením poznávacích funkcií. No na druhej strane sa u žien v staršom veku objavuje väčšie riziko na vznik ženskej demencie. Celková porucha poznávacích funkcií u žien s Alzheimerovou chorobou je oveľa výraznejšia a najväčší deficit sa objavuje hlavne v oblasti sémantickej pamäti (časť pamäti zodpovedná za zapamätanie si informácií ako napr., že Bratislava je hlavné mesto Slovenska). 


(Zdroje: Kulišťák, P., Neuropsychologie, Praha: Portál, 2011, ISBN 978-80-7367-891-3;Oakleyová, A., Pohlaví, gender a společnost, Praha: Portál, 2000, ISBN 80-7178-403-6;Peas, A., Peas, B., Prečo muži nepočúvajú a ženy sa nevyznajú v mapách, Ikar, 2003 ISBN 80-5510-484-0) 

štvrtok 31. júla 2014

Efekt roztlieskavačiek (The Cheerleader effect)

Možno ste si už niekedy všimli, že sa ľudia zdajú krajšími, keď sú na fotke v skupine viacerých ľudí, ako keď sú odfotení sami. Zaujalo to aj psychológov Walkera a Vula, a preto v roku 2013 zverejnili štúdiu, v ktorej sa týmto zaujímavým efektom zaoberajú. 
Základnou myšlienkou výskumu zverejneného v časopise Psychological Science je, že náš mozog má tendenciu "spriemerovať" tvár jedného človeka s tvárami ostatných ľudí v skupine, a teda ak sme v spoločnosti pekných ľudí, naša malá podivná tvár je vnímaná ako menej malá a podivná.
Walker a Vul urobili päť experimentov, v ktorých ľudia hodnotili krásu ľudí na fotkách, pričom niektorí ľudia boli na fotkách sami, iní v skupine a niektoré skupiny ľudí boli len kolážou ľudí odfotených osamote. V každom prípade dostali muži aj ženy v skupinách vyššie hodnotenie (zdali sa atraktívnejší) ako keď boli na fotkách osamote. Walker to odôvodnil tým, že priemerné tváre sú atraktívnejšie vzhľadom na spriemerovanie našich neatraktívnych zvláštností. 
Tento efekt si vyslúžil pomenovanie The Cheerleader effect (Efekt roztlieskavačiek) preto, lebo tím roztlieskavačiek vyzerá zďaleka vždy atraktívne, ale keď vidíte roztlieskavačky osamote, už vám nemusia pripadať tak krásne ako predtým. 
Demonštráciu Efektu roztlieskavačiek je možné vidieť aj v seriály How I met your mother (Ako som spoznal vašu matku), konkrétne v siedmej epizóde štvrtej série, kde je celá partia v bare a Barney (Neal Patricky Harris) sklamane poznamená, že "nie je ohromený aktuálnym osadenstvom baru" a keď začnú ostatní namietať, vysvetlí im, ako efekt roztieskavačiek funguje.

Podľa Walkera a Vula sa tento efekt zrodil z faktu, že náš vizuálny systém reprezentuje objekty ako celok a jednotlivé objekty sú "skreslené" smerom k priemeru. V konečnom dôsledku sú teda priemerné tváre vnímané ako viac atraktívne v skupine ako osamote. Tento fenomén spôsobuje, že sa nám jednotlivé tváre v skupine zdajú byť viac priemerom skupiny a priemer skupiny sa nám zase zdá viac atraktívny ako jednotlivé tváre v priemere. 
Účinok efektu nezávisí od počtu osôb v skupine, ale výraznejšie sa prejavuje, ak sú v skupine aspoň traja ľudia. 
Efekt roztieskavačiek nám teda môže dať ďalšiu zámienku k vlastnej socializácii a napr. k cestovaniu vo väčšej partii ľudí. Dokonca takmer u každého z nás vzťahy nepriamo ovplyvňujú naše zdravie a množstvo času stráveného v spoločnosti ľudí koreluje aj s kvalitou života. Preto možno nevyzeráme v skupine ľudí atraktívnejšie len kvôli funkcii nejakej mozgovej štruktúry, ale preto, lebo sme v spoločnosti iných skutočne šťastnejší.


(Pozrite si prvý obrázok. Všetky ženy vyzerajú atraktívne. Potom si pozrite obrázok o niečo nižšie, na ktorom je Rachel Dratch osamote - na prvom obrázku to je druhá žena zľava. Tak, čo na to hovoríte?)

A tu môžete vidieť Barneyho ilustráciu Efektu roztlieskavačiek :)


                         


(Zdroj: http://www.spring.org.uk/2014/05/the-cheerleader-effect-people-appear-better-looking-in-groups.php, http://uproxx.com/tv/2013/11/barney-stinsons-cheerleader-effect-met-mother-real-says-science/, http://www.theatlantic.com/health/archive/2013/11/cheerleader-effect-why-people-are-more-beautiful-in-groups/281119/)

štvrtok 22. mája 2014

Pravda alebo mýtus: Využívame len 10% nášho mozgu?

Iste ste už aj vy počuli tvrdenie, podľa ktorého ľudia využívajú len 10% svojho mozgu. Mnohí z nás sa už zamysleli nad tým, čo všetko by sme dokázali, keby sme využili aj zvyšných 90%. Naša inteligencia by bola niekoľkonásobne vyššia, vnímali by sme veci, ktoré teraz "ujdú" našej pozornosti a možno by sme boli dokonca schopní aj telekinézy. 

Tieto špekulácie a predpoklady však zlyhávajú na jednom fakte. Tvrdenie, podľa ktorého využívame len 10% nášho mozgu je MÝTUS. Ľudia v skutočnosti využívajú všetky časti svojho mozgu, jedinou výnimkou sú prípady, kedy je mozog jednotlivca poškodený alebo nejaká choroba poškodila niektoré jeho časti. 
Tento mýtus pravdepodobne vznikol ešte okolo roku 1900, kedy sa v spisoch psychológa/filozofa Williama Jamesa objavilo tvrdenie, že využívame len malé množstvo našich možných duševných a psychických zdrojov. Jeho neurologický výskum bol zle interpretovaný a na základe tohto nedorozumenia sa rozšírilo toto mylné tvrdenie. 

Neurológovia poukazujú na celý rad dôvodov, prečo to nemôže byť pravda:
  • snímky mozgu jasne svedčia o tom, že ešte aj pri úplne rutinných aktivitách ako je chodenie alebo počúvanie hudby, sú aktívne skoro všetky časti nášho mozgu (dokonca aj počas spánku vykazuje celý mozog určitú hladinu aktivity),
  • ak by bol mýtus o 10% pravdou, ľudia, ktorí trpia poškodením mozgu v dôsledku úrazu alebo mozgovej príhody by si pravdepodobne nevšimli žiadnu zmenu. V skutočnosti nie je jediná časť mozgu, ktorá môže byť poškodená bez toho, aby to malo nejaké dôsledky,
  • počas evolúcie by sa nám nevyvinuli také veľké mozgy, keby sme využívali len takú malú časť z nich. Príroda nerobí nič zbytočne :)
  • náš mozog využíva približne 20% energie nášho tela. Bol by to (zasa len) evolučný nezmysel mať takú veľkú časť energetických zdrojov využívanú takou malou časťou mozgu,
  • výskumy zamerané na mapovanie mozgu doteraz neobjavili časť mozgu, ktorá by bola úplne a stále nefunkčná alebo neaktívna, a teda nemala žiadnu funkciu,
  • žiadne detailné skúmanie a snímanie mozgu doteraz neodhalilo 90% nefunkčnosť mozgu zdravého človeka.
Mýtus o využívaní len 10% nášho mozgu nezanikol asi kvôli tomu, lebo ho zárobkuchtiví "podnikatelia" živili aj počas mnohých rokov, hlavne kvôli vlastnému zisku. V Amerike sa totiž dlhé roky bežne predávali (a pravdepodobne aj stále predávajú) produkty a doplnky stravy, ktoré zaručene zvýšia využiteľnosť našich mozgov alebo dokonca odomknú náš skrytý potenciál. 




(Zdroj: http://psychology.about.com/od/biopsychology/a/10-percent-of-brain-myth.htm)

streda 26. februára 2014

Prípady "vlčích detí"

Prvý prípad "vlčieho dieťaťa" ani tak nie je prípad dieťaťa, práve naopak, dospelého muža. Tento prípad je zaujímavý aj tým, že  sa odohral na našom území okolo roku 1750 (rok je len približný). V okolí Spišského hradu našli polodivokého človeka, ktorého nazvali Tomko. V tom období mal zhruba 30 rokov. Celý čas žil v lese, kde sa živil korienkami a surovým mäsom. V zime prespával v kôľňach a chlievoch. Od ľudí prijímal potravu, inak sa im však vyhýbal. Nerozprával, poznal len citoslovce "ham", aj to však skôr naznačil ako vyslovil. Keď sa ho nakoniec ľudia ujali, podrobili ho prevýchove. Netrvalo dlho a Tomko začal rozumieť posunkom iných ľudí, neskôr aj ich reči až sa nakoniec naučil hovoriť slovensky a dokonca rozumieť aj nemčine. Jeho reč však bola zvláštna, napríklad každému mužovi, ktorý nosil cop, hovoril "vojak". "Šimon a Judáš" bol pre neho výraz pre sneh, keďže v tom období zvyčajne snežilo. Bez problémov dokázal odpovedať, keď sa ho na niečo pýtali, ale nikdy sa nenaučil počítať alebo odriekavať z pamäti modlitbu.

Ďalší prípad sa odohral v tropických džungliach Strednej Ameriky, kde objavili 5 ročného chlapca, ktorého následne nazvali Tarzanito. Živil sa lesnými plodmi a surovými rybami, spal v jaskyniach a na stromoch. Nerozprával, vydával však prenikavé škriekavé zvuky, po stromoch lozil veľmi obratne a neúnavne sa bránil chyteniu, pričom po objavení ešte veľmi dlho unikal. Nakoniec ho však chytili a po prevýchove sa z neho stal šikovný chlapec, ktorý v škole priam vynikal. Dodnes však nepoznáme odpoveď na to, ako sa do džungle dostal alebo ako dokázal prežiť, keď v jeho veku to je bez pomoci nemožné.

Asi najslávnejší a najlepšie zdokumentovaný prípad "vlčích detí" pochádza z roku (približne) 1920, kedy misionár J. A. Singha objavil pri návšteve indickej dediny Godamuri dve bytosti pohybujúce sa so svorkou pozostávajúcou z troch dospelých vlkov a dvoch vlčích mláďat. Počas výpravy podniknutej na "záchranu" detí dva vlky unikli, vlčica bola zabitá počas toho, ako sa snažila "vlčie deti" chrániť a malé vĺčatá boli zajaté. Zistilo sa, že deti boli vlastne dievčatká, staršia, Kamala, mala 8 rokov a mladšia, Amala, mala len 18 mesiacov. Podľa popísaných telesných znakov sa obe dievčatá v úplnej miere prispôsobili životu v divočine. Paže a ruky použávala Kamala len k pohybu, uchopovacím orgánom boli ústa. Nápadné boli jej silné ramená a nohy, na kolenách, chodidlách, dlaniach a lakťoch boli obrovské mozole. Podľa záznamov behala po štyroch tak rýchlo, že ju bolo skoro nemožné chytiť vo voľnom priestore.
Kožu mali mimoriadne čistú, vlasy však boli zlepené do mohutnej guče. Obe deti boli umiestnené do sirotinca, kde ich prevychovávali. V novom prostredí odmietali jesť, až pokiaľ neboli úplne vyhľadované. Jedli aj pili však zvieracím spôsobom. Ľudí sa desili a deti, ktoré sa k nim priblížili, Kamala pohrýzla. Počas dňa spali schúlené v kúte a v noci ožili, vyli vlčím spôsobom. Žiadne iné zvuky nevydávali, len keď sa k nim priblížili iné deti, Kamala vrčala a cerila zuby.  Amala robila rýchle pokroky, zomrela však necelý rok po ich "záchrane". Kamalina prevýchova šla omnoho pomalšie. Svoje prvé slovo povedala po dvoch rokoch, o ďalšie dva roky obsahoval jej slovník len 6 slov a až po 8 rokoch dokázala hovoriť jednoduchými a krátkymi vetami.  Trvalo jej 3 roky pokiaľ sa dokázala vzpriamiť a prvé kroky dokázala až 6 rokov od začiatku prevýchovy. V tejto dobe sa už dokázala postupne včleňovať do kolektívu detí, boli jej zverované malé službičky a práce, ktoré svedomite plnila a jej citový život už bol pomerne bohatý. Zomrela na urémiu (zlyhanie obličiek) približne vo veku 17 rokov. Predpokladá sa, že Kamalin vývoj by bol dokončený vo veku zhruba 35 rokov, kedy by dosiahla mentálnu úroveň 10-12 ročného dieťaťa.

Okrem týchto prípadov bolo veľa ďalších, podobných, napr. chlapec (Klement) žijúci medzi prasiatkami, chlapec žijúci medzi leopardmi od svojich 2 až do 5 rokov, poľské dievča "unesené" vlkmi v ranom detstve, dve deti objavené v Indii žijúce 6 rokov v divočine atď.

(Všetky obrázky sú fotky Amaly a Kamaly z obdobia, keď ich našli.)