Muži a ženy sa v minulosti vyvíjali odlišne v dôsledku toho, že museli. Muži lovili zver a ochraňovali ženy, pričom ženy sa združovali a vychovávali deti. Práve preto sa nevyvíjali odlišne len ich telá, ale aj mozgy. Mozog žien a mužov sa prispôsoboval špecifickým funkciám a vyvíjal sa tak, aby mohol čo najlepšie spĺňať požiadavky kladené prostredím. Dnes je už všeobecne známe, že obe pohlavia spracúvajú informácie rôzne, myslia úplne odlišne a odlišne sa aj správajú. Do istej miery môže za rozdiely medzi pohlaviami aj spoločnosť a výchova, ktoré na nás vplývajú už od narodenia. No mnohé štúdie vykonané za cieľom zistenia rozdielov medzi pohlaviami preukázali, že existuje aj viacero vrodených rozdielov, ktoré ovplyvňujú naše myslenie.
Aké sú teda tie rozdiely?
Faktom je, že medzi mužským a ženským mozgom neexistujú zásadné rozdiely okrem veľkosti. Väčšia veľkosť mužského mozgu je odôvodnená pomerom celkovo väčšej telesnej váhy mužov oproti ženám. Bolo zistené, že rastom postavy muža o 10 cm rastie aj váha mozgu o 50-60 g. V rámci jednej štúdie sa porovnávala denzita (hustota) mozgovej kôry na 60 miestach u 6 mužov a 5 žien v približne rovnakom veku. Zistilo sa, že hustota neurónov a ich počet boli výrazne vyššie u mužov. Pomer neuronálnej hustoty sa však líšil dokonca aj medzi hemisférami, pričom hrúbka mozgovej kôry bola u oboch pohlaviach takmer rovnaká.
Sú muži inteligentnejší?
Dokázalo sa, že ani napriek rozdielnym veľkostiam mozgov mužov a žien nie je v inteligencii medzi pohlaviami žiadny rozdiel. Rozdiel však nastal v rozložení výsledkov inteligenčných testov. Výsledky boli u žien sústredené okolo priemeru, pričom u mužov sa zistilo viac extrémov či už smerom hore alebo dole. Vysvetlením by mohlo byť, že len 12-31% variácií inteligencie je objasnené veľkosťou mozgu a jeho časťami, zvyšok je vysvetľovaný inými faktormi.
McGloneová sa zamerala na rozdiely medzi pohlaviami týkajúce sa laterality (dominancia jednej z hemisfér) a zistila, že muži majú mozog usporiadaný viac asymetricky ako ženy. Väčšia ľavá mozgová hemisféra je predpokladom pre lepšie verbálne schopnosti u mužov, pričom ten istý pomer medzi hemisférami u žien predpokladá lepšie neverbálne schopnosti než verbálne.
Je zaujímavé, že sa často vyskytuje značný rozdiel medzi dosahovanými výsledkami v škole u dievčat a ich nameranou hodnotou IQ. U chlapcov sa vyskytuje rovnaký rozdiel medzi talentom na jednotlivé predmety a v nich dosahovanými výsledkami. Školské výsledky u chlapcov viac zodpovedajú nameranej hodnote IQ ako u dievčat, netýka sa to však len školy. Jeden výskum zameraný na prácu s talentovanými deťmi preukázal, že medzi nameranou hodnotou IQ a zamestnaním u žien nebol žiadny vzťah, pričom v prípade chlapcov úzko súviseli. V inom výskume zameranom na talentované deti sa zistilo, že u mužov úzko súvisí ich pracovná úspešnosť s ich nameraným IQ a u žien, práve naopak, skoro vôbec nesúvisí. Dve tretiny žien s IQ 170 boli zamestnané buď ako úradníčky alebo dokonca nepracovali vôbec a pôsobili ako ženy v domácnosti.
Preukázal sa aj vzťah medzi nezávislosťou a analytickými schopnosťami, ktorá je vyššia u mužov ako u žien. Istý výskum faktorov osobnosti spojených s postupným zvyšovaním IQ zistil, že takýmto faktorom je rovnako u mužov aj žien nezávislosť, ktorá sa však viac uplatňuje v prípade mužov. Predpokladá sa teda, že výchova k väčšej nezávislosti, ktorej sa viac dostáva chlapcom spôsobuje, že majú prevahu v oblasti analytického myslenia.
Rozdiely v intelekte? Nepopierateľne sú..
Rozdiely medzi pohlaviami sa v rámci intelektu delia do viacerých oblastí. Ide najmä o verbálne, priestorové, analytické, numerické schopnosti a tvorivosť.
Verbálnymi schopnosťami vynikajú dievčatá, hlavne v období predškolského veku. Začínajú skôr hovoriť, používajú dlhšie vety a vo všeobecnosti lepšie artikulujú. Tiež sa naučia čítať skôr ako chlapci. Existuje viacero odôvodnení, prečo by to tak mohlo byť. Jedným z nich je aj teória, podľa ktorej majú dievčatá vyššiu mieru konvenčnosti (t.j. pripravenosť akceptovať a prijímať zvyky a konvencie). Ďalšou teóriou vysvetľujúcou ženskú výhodu lepšieho ovládania reči je fakt, že u dievčat prebieha rýchlejší vývoj mozgu v prvých mesiacoch života a tiež skutočnosť, že matky s dievčatami viac hovoria a tým sú dievčatá lepšie trénované, no a v staršom veku sú tieto jazykové zručnosti viac očakávané práve od dievčat. Sú častejšie upozorňované na chyby a učitelia očakávajú od nich lepšie výsledky v škole, hlavne vo verbálnom prejave. V oblasti numerických schopností dosahujú síce dievčatá lepšie výsledky, ale celkovo medzi pohlaviami neexituje zásadný rozdiel. V staršom školskom veku sa však v tejto oblasti stávajú lepšími chlapci. tvorivosti, nemôžeme jednoznačne určiť, ktoré z pohlaví je tvorivejšie. Pokiaľ ide o estetické vnímanie, dievčatá sa preukázali ako tvorivejšie, pričom by sme však mohli skonštatovať, že to je podmienené výchovou. Jeden výskum, v ktorom boli deti podnecované k tomu, aby vymysleli spôsob, ako zlepšiť hračky, sa preukázali ako kreatívnejší chlapci. V testoch, ktoré boli zamerané na meranie analytických schopností sa zistilo, že schopnosť dívať sa na problém inak ako je zaužívané súvisí so schopnosťou priestorovej orientácie, hlavne závislosti alebo nezávislosti na poli.
Príkladom na test závislosti na poli je experiment, v ktorom musí testovaná osoba pracovať so stoličkou a miestnosťou, v ktorej sú nezávisle deformované uhly. Testovaná osoba má za úlohu jednu zo stien postaviť rovno. To si v prvom rade vyžaduje schopnosť odhliadnuť od zavádzajúcich vizuálnych vnemov. V tomto teste si muži počínali lepšie, keď si však ženy zavreli oči, dosahovali rovnako dobré výsledky ako muži, čo znamená, že ženy sú viac závislé na poli ako muži. V iných testoch, kde bolo potrebné rýchle vnímanie detailov a časté presuny pozornosti sa lepšími ukázali ženy. Najčastejšie udávaným gender rozdielom je mužská prevaha v priestorovej orientácii. To, prečo sú ženy menej zdatné v orientácii v priestore sa odôvodňuje evolučným tlakom, ktorý na ľudí pôsobil viac ako pol milióna rokov. Ženy sedávali v jaskyniach, varili, starali sa o deti, pričom muži lovili, bojovali, obchodovali, takže schopnosť orientácie sa v priestore bola pre nich potrebnejšia ako pre ženy. Nejde len o orientáciu sa v prostredí, ale tiež aj o rozlíšenie pravej, či ľavej strany, odhaľovanie skrytých obrazcov, predstavová manipulácia s trojrozmernými predmetmi alebo tiež aj lokalizácia miesta. Zistilo sa, že ani formálnym vedeckým vzdelávaním žien nejde túto mužskú výhodu kompenzovať. Po jedenástom roku života sa prevaha chlapcov v numerickom zmýšľaní stáva stálou. Čo sa týka
Majú ženy „šiesty zmysel“?
Ako je možné, že si žena hneď všimne, keď pred ňou manžel niečo tají, pritom však náhle oslepne, keď má nacúvať do garáže? Presne tak ako väčšina samičiek cicavcov, majú aj ženy omnoho jemnejšie naladené zmyslové schopnosti ako muži. Ženy v minulosti potrebovali schopnosť, pomocou ktorej dokázali zachytiť jemné zmeny nálad alebo správania ľudí, hlavne svojich potomkov. Zato muži – lovci – nikdy neboli v blízkosti jaskyne tak dlho, aby sa naučili rozoznávať neverbálne signály a chápať medziľudskú komunikáciu.
Ženská intuícii bola odôvodnená aj väčším množstvom estrogénu, hormónu, ktorý priamo ovplyvňuje množstvo uvoľňovaného dopamínu do striata (oblasť šedej hmoty). Práve vyššie množstvo dopamínu môže byť dôvodom lepšej intuície u žien ako u mužov.
Profesor Ruben Gur, neuropsychológ pôsobiaci na Pensylvánskej univerzite dokázal na základe testov činnosti mozgu, že ak je mozog muža v stave pokoja, najmenej 70% jeho elektrickej aktivity sa vypne. Rovnaké testy vykonané u žien ukázali, že v stave pokoja pracuje až 90% mozgu, teda ženy neustále prijímajú a analyzujú informácie z okolitého prostredia.
Rozdiely sú aj v poruchách...
Zaujímavosťou je, že sa u mužov zistil vyšší výskyt mentálnej retardácie, porúch učenia, demencie v starobe a mozgové lézie (poškodenie mozgu) s následnou poruchou reči. Väčšia nadprodukcia nervových buniek u dievčat im zabezpečuje ochranu pred raným poškodením poznávacích funkcií. No na druhej strane sa u žien v staršom veku objavuje väčšie riziko na vznik ženskej demencie. Celková porucha poznávacích funkcií u žien s Alzheimerovou chorobou je oveľa výraznejšia a najväčší deficit sa objavuje hlavne v oblasti sémantickej pamäti (časť pamäti zodpovedná za zapamätanie si informácií ako napr., že Bratislava je hlavné mesto Slovenska).
(Zdroje: Kulišťák, P., Neuropsychologie, Praha: Portál, 2011,
ISBN 978-80-7367-891-3;Oakleyová, A., Pohlaví, gender a společnost,
Praha: Portál, 2000, ISBN 80-7178-403-6;Peas, A., Peas, B., Prečo muži nepočúvajú
a ženy sa nevyznajú v mapách, Ikar, 2003 ISBN 80-5510-484-0)
Faktom je, že medzi mužským a ženským mozgom neexistujú zásadné rozdiely okrem veľkosti. Väčšia veľkosť mužského mozgu je odôvodnená pomerom celkovo väčšej telesnej váhy mužov oproti ženám. Bolo zistené, že rastom postavy muža o 10 cm rastie aj váha mozgu o 50-60 g. V rámci jednej štúdie sa porovnávala denzita (hustota) mozgovej kôry na 60 miestach u 6 mužov a 5 žien v približne rovnakom veku. Zistilo sa, že hustota neurónov a ich počet boli výrazne vyššie u mužov. Pomer neuronálnej hustoty sa však líšil dokonca aj medzi hemisférami, pričom hrúbka mozgovej kôry bola u oboch pohlaviach takmer rovnaká.
Ženská intuícii bola odôvodnená aj väčším množstvom estrogénu, hormónu, ktorý priamo ovplyvňuje množstvo uvoľňovaného dopamínu do striata (oblasť šedej hmoty). Práve vyššie množstvo dopamínu môže byť dôvodom lepšej intuície u žien ako u mužov.
Profesor Ruben Gur, neuropsychológ pôsobiaci na Pensylvánskej univerzite dokázal na základe testov činnosti mozgu, že ak je mozog muža v stave pokoja, najmenej 70% jeho elektrickej aktivity sa vypne. Rovnaké testy vykonané u žien ukázali, že v stave pokoja pracuje až 90% mozgu, teda ženy neustále prijímajú a analyzujú informácie z okolitého prostredia.
