Margaux Fragosová - Tiger, Tiger

Kniha Tiger, Tiger je príbehom na prvý pohľad obyčajného sedemročného dievčaťa menom Margaux (čítaj Margo). Čitateľ knihy sa však už v prvých kapitolách dozvedá o psychicky labilnej matke hlavnej hrdinky (pravdepodobne trpí schizofréniou, ale lekár jej nedokázal určiť presnú diagnózu), ktorá nie je schopná vykonávať ani základné práce v domácnosti a už vôbec nie je schopná postarať sa o svoju dcéru. Otec Margaux je zase výbušný puntičkár, ktorý často trpí záchvatmi agresivity, diktátorstvom a k tomu si ešte veľmi rád vypije. Musí sa o domácnosť starať namiesto svojej detinskej manželky, ktorá dni trávi počúvaním rádia a obsedantným zapisovaním si faktov do zošita. Obviňuje svoju manželku a dcéru za svoj mizerný život a dáva im patrične najavo, že pre neho nič neznamenajú. Preto vôbec nie je prekvapivé, že keď Margaux jedného letného dňa stretne na plavárni päťdesiatjeden ročného Petra, ktorý o ňu prejaví záujem, neodolá. Peter sa v bazéne hrá s dvoma synmi svojej partnerky, Inés. Margaux sa k nim pridá a Petra úplne očarí. Ich vzťah začína nevinne a matka Margaux ho dokonca aj podporuje. Ešte v deň ich zoznámenia ich obe pozve k sebe domov, a tým si ich náklonnosť zaistí úplne. Jeho dom je totiž rajskou záhradou pre dieťa v jej veku. Peter má totiž rôzne zvieratká (od psa, cez zajačiky až po malého aligátora), obrovskú záhradu, kde sa Margaux môže podľa chuti hrať a rôzne hry a hračky. Okrem toho je Peter stelesnením všetkého, čo v živote Margaux chýba. Je pozorný, zaujíma sa o ňu, nikdy ju nekarhá, nikdy ju neodmietne, neustále jej opakuje, aká je dokonalá a vždy, keď sa chce hrať, je jej k dispozícii. Margaux sa dohodne so svojou matkou, že budú Petra navštevovať dvakrát týždenne a že o tom otcovi nepovedia. Jej matke to vyhovuje, pretože starostlivosť o dcéru je pre ňu vyčerpávajúca a pokiaľ sú u Petra, môže oddychovať do sýtosti. No a presne to Petrovi vyhovuje, keďže môže tráviť celé dni s malou Margaux bez toho, aby jeho správanie voči nej vyvolávalo v niekom podozrenie. Na začiatku Margaux presvedčí, že je v poriadku, ak ju bozkáva na ústa a hladká ju po nahom tele. Veď aj jej otec to robí a on by v jeho veku mohol byť jej otcom tiež. Margaux vo svojej nevinnosti a detinskej zaslepenosti nenamieta. Petra zbožňuje, dokonca verí, že sú zamilovaní a raz sa vezmú. Keď má Margaux osem rokov, Peter ju presvedčí, aby vyskúšali okrem obyčajnej pusy na ústa aj jazýčkovú. Nedokáže ho odmietnuť, veď pokiaľ to je to jediné, čím sa môže Petrovi odvďačiť za všetko, čo pre ňu robí, je to to najmenej. Lenže Peter neostáva len pri puse a prosí Margaux, aby mu dala pusu aj inde (na penis). Vtedy sa už Margaux začína zdať ich vzťah čudný a odmietne. Peter je však perfektný manipulátor, počas ich celého vzťahu ju nikdy k ničomu nemusel nútiť, stačilo, že v nej vyvolával pocity viny alebo vďačnosti a nenápadne ju presvedčil, že ich vzťah je normálny, že sa nie je čoho báť. Potom, ako Petrovi daruje darček na jeho narodeniny (spomínanú pusu na penis), sa jej život začne rapídne meniť. Jej prospech v škole sa zhorší, často trpí bolesťami hlavy a brucha, pravidelne zvracia a následne veľmi schudne. Vždy, keď idú na návštevu k Petrovi, má zvláštny pocit v žalúdku, ale aj napriek tomu ho zbožňuje. Okrem toho sa Margaux postupne odcudzuje aj ľuďom naokolo, nemá žiadnych kamarátov, v škole ju každý považuje za čudáčku a celý jej spoločenský život sa pomaly obmedzuje len na Petra. Vo veku 11-12 rokov si pri intímnych momentoch s Petrom vytvára alterego, dievčinu, ktorá sa volá Nina a ktorej sa páčia veci, ktoré s Petrom robia. Časom však začína byť prehnane agresívna, zákerná a všetky problémy by riešila len cez sex. S Petrom často pozerajú porno, rozprávajú si oplzlé príbehy a Peter jej nikdy nezabudne pripomenúť, že by sa musel zabiť, keby sa to niekto dozvedel. K skutočnému pohlavnému styku medzi nimi dojde, keď Margaux zaplní 16 rokov. V tom období sa stav jej matky zhorší, pokúsi sa o samovraždu a dostáva sa na psychiatriu. Jej vzťah s otcom sa ešte zhoršuje, a preto vidí Margaux iba jedno riešenie, jedinú cestu vedúcu z tohto beznádejného života. Musí otehotnieť. Ak by sa tak stalo, s matkou by sa odsťahovali k tete, ktorá sa s manželom zúfalo pokúša otehotnieť, ale nedarí sa im. Otec by sa ich konečne zbavil, matka by nemusela byť naďalej v nemocnici (bývala by u sestry, v pokojnom prostredí) a ona by už viac nemusela vidieť Petra (síce ju predstava, že sa Petra zbaví láka počas všetkých tých rokov, je na ňom do takej miery závislá, že ho nedokáže opustiť ani v dospelosti). V domnení, že žiadne iné riešenie neexistuje, doslova núti Petra k pohlavnému styku. Margaux sa však (našťastie) nepodarí otehotnieť a neskôr je už Peter starý na to, aby sa vôbec pokúšali. Margaux následne prechádza depresiami, kedy sama rozmýšľa o samovražde. Požije matkine lieky a zapije ich alkoholom, v dôsledku čoho končí aj ona na psychiatrii. Úrady začnú prešetrovať ich vzťah s Petrom, ale Peter všetky dôkazy (fotky Margaux, ich denníky, videá atď) ukryje a Margaux všetko popiera tak, ako ju to Peter naučil. Keď začne chodiť na vysokú školu, Peter ju často citovo vydiera, aby ostala s ním a nechodila von s rovesníkmi. Po čase si však nájde priateľa a snaží sa vymaniť z pod Petrovho vplyvu. Úplne sa jej to podarí až pár rokov po jeho smrti - samovražde. Až vtedy si  skutočne uvedomí, ako ňou Peter celých 14 rokov manipuloval a presviedčal ju, že ich vzťah je normálny.

Margaux bola emocionálne deprivovaná, keďže ani jeden z rodičov jej neposkytoval pocit bezpečia, lásky a akceptácie. Urobil to až Peter, a tým si získal jej lojálnosť, a potom už s ňou bez problémov manipuloval a citovo ju vydieral. Keďže Margaux nechcela prísť o jediného človeka, ktorý jej dal všetko, čo od rodičov nedostala, splnila každú jeho túžbu a vyrastala v mylnom vedomí, že všetko, čo spolu robia je normálne, a ostatní to len nechápu. Stala sa na ňom doslova závislá a robila všetko pre to, aby ho nestratila.
Peter bol v detstve zneužitý (ako 5 ročný) a neskôr (ako 8 ročný) bol nútený k uspokojovaniu dvoch starších dievčat (14 a 15 ročných) v jednom z mnohých pestúnskych domovov, v ktorých vyrastal (jeho otec ho v detstve bil a rodičia sa o niečo neskôr rozviedli), a to malo za následok (podľa jeho tvrdenia), že mal odpor k ženám starším ako 15 rokov. Napriek tomu však bol dvakrát ženatý, z druhého manželstva mal 4 deti a všetky 4 sexuálne zneužíval. Okrem toho mal v pestúnskej starostlivosti viac detí, z ktorých zneužívania bol tiež obvinený rovnako ako aj zo zneužívania syna svojej partnerky, Inés (neboli dlho partnermi, ale bývali spolu až do Petrovej smrti). Peter ku koncu svojho života trpel ťažkými depresiami, čo pravdepodobne viedlo aj k jeho samovražde.
Aj napriek tomu, že odsudzujem Petrovo správanie, ho ľutujem. Nemôžem sa zbaviť myšlienky, ktorú som počula od jednej znásilnenej ženy a to, že ľuďom ubližujú len tí, ktorým už bolo predtým ublížené.

Moje hodnotenie:
Kniha sa ľahko číta, Margaux veľmi otvorene a aj dosť detailne popisuje charakter ich vzťahu s Petrom. V knihe do detailov popisuje aj rozhovory so svojím otcom, ktoré často nikam neviedli a celkovo sa mi zdali zbytočné. Zaujal ma fakt, že skoro každá postava v knihe trpela nejakou psychickou poruchou, a preto mi kniha niekedy pripadala nereálna. Napriek tomu ju určite odporúčam, hlavne čitateľom, ktorých zaujíma podobná problematika. Ak sa chcete pokúsiť pochopiť ako rozmýšľa pedofil, a prečo jeho obete roky nikomu nič nepovedia, táto kniha vám k tomu určite dopomôže. Takže z 10 bodov jej bez váhania dávam 9.

John Green - Na vine sú hviezdy

Úprimne, nečakala som, že sa mi bude táto kniha páčiť, a to z jediného dôvodu. Je to bestseller. Moje doterajšie skúsenosti s knihami mi jasne dokazujú, že všetko, čo sa predáva pod označením "bestseller" nie je ani v najmenšom podľa mojej chuti (okrem dvoch výnimiek). Celý príbeh sa nesie v pochmúrnej atmosfére. Rozprávačkou je mladé, šestnásťročné dievča (Hazel), ktorá má diagnostikovanú rakovinu štítnej žľazy a neskôr aj rakovinu pľúc.

Hazel je mimoriadne inteligentné dievča, ktoré dokáže oceniť dobrú knihu a (čo sa mi na nej páči najviac),vzhľadom na svoj stav poňala rakovinu a umieranie veľmi svojsky (teda humorne). Síce sa jej stav vďaka nejakému medicínskemu (autorom knihy vymyslenému) zázraku zlepšil a metastázy v pľúcach sa  jej zmenšili, musí byť stále pripútaná ku kyslíkovej bombe, bez ktorej sa nemôže ani pohnúť. Jej mama ju núti chodiť do podpornej skupiny, kde sa stretávajú ľudia trpiaci rôznymi druhmi rakoviny. Práve tu spoznáva chlapca menom Augustus, ktorý prekonal osteosarkóm (zhubný nádor kostí) a tak nejak si padnú do oka. Preskočí medzi nimi iskra, trávia spolu veľa času, atď (všetci to poznáte z iných bestsellerov). Čo sa mi páči najviac je, že sa celá kniha "točí" okolo inej (Hazelinej obľúbenej) knihy, Kráľovskej trýzni (od Petra Van Houtena), ktorá je o dievčati (Anne) s rakovinou a tak sa s ňou Hazel dokáže stotožniť. Kráľovská trýzeň končí Anninou nedokončenou vetou, čo Hazel núti premýšľať nad osudom svojej obľúbenej hrdinky. Má dve teórie, prečo by mohla kniha končiť nedokončenou vetou (Anna buď umrela v strede vety alebo bola taká slabá, že už príbeh ďalej nedokázala rozprávať). Keďže na to musí neustále myslieť, Augustus poprosí organizáciu, ktorá plní sny chorým deťom, aby mohli ísť s Hazel navštíviť autora knihy do Amsterdamu a tak sa dozvedeli, ako skončí Annin život. Do Amsterdamu sa síce dostanú, ale Van Houten nie je ochotný podeliť sa s nimi o koniec príbehu, čo v Hazel vyvoláva pocity hnevu a sklamania. Na šťastí jej nepridá ani Augustusove priznanie, že sa mu obnovila rakovina. Po návrate z Amsterdamu sa jeho stav zhoršuje skoro zo dňa na deň a Hazel trpí s ním. Augustus nakoniec umiera a na jeho pohrebe sa prekvapivo objaví aj Van Houten, ktorý Hazel prezradí, že mal dcéru, ktorá umrela na leukémiu a že to vlastne ona ho inšpirovala k napísaniu Kráľovskej trýzne. Najviac ma sklamalo, že sa Hazel  (teda ani ja) nedozvedela, ako skončil Annin život a čo sa stalo s jej príbuznými.

Napriek tomu, že vo mne táto kniha zanechala dojem (čo je na bestseller slušný výkon), musím povedať, že by sa asi nikdy nestala bestsellerom, keby niekto na konci neumrel. No a tiež, že to pravdepodobne ani nebude moja obľúbená kniha. Ale autor jednoznačne talent má. Postavy sú prepracované (hlavne Hazel a jej úvahy a to, že má na život a veci triezvy pohľad, nie ten presladený, typický pre knihy s "detskými/tínedžerskými" hrdinami.), dej je síce jednoduchý a predvídateľný, ale je "prešpikovaný" metaforami o živote, ktoré sa mi vyslovene páčili, rozhovory sú vtipné a kniha dobre zachytáva pohľad umierajúceho človeka na svet (a predsa to nie je depresívne, vďaka Hazelinmu humoru). Takže aj napriek tomu, že ma nerozplakala (ako som očakávala - len ma dojala), má táto kniha odo mňa 7 bodov z 10. Pre tých, ktorých kniha zaujala, ale nechce sa im ju čítať, mám dobrú správu. Knihu sfilmovali a v našich kinách by sa mal objaviť ešte tento rok. Pripájam aj trailer.

Emma Donoghuová - Izba

Túto knihu som začala čítať s tým, že som ani netušila o čom je. Dostala som ju do daru a chcela som sa nechať prekvapiť. Na začiatku som bola trochu zmätená, lebo vďaka mojej absolútnej nevedomosti o deji som nechápala kto príbeh rozpráva a o čo tam vlastne ide. No už pred koncom prvej kapitoly som prišla na to, že rozprávačom je 5 ročný Jack, ktorý uviazol spolu so svojou mamkou v jednej miestnosti, ktorú volali iba Izba. Jeho mama bola unesená, znásilňovaná a porodila ho, keď už bola zatvorená v Izbe asi dva roky. Jackovou jedinou zábavou je televízia, ktorú mu mama dovolí pozerať len obmedzený čas a hry, ktoré mu mama vymyslí. Keďže nemôžu von a ich jedinou formou dodávok jedla a veškerých potrieb je ich únosca, ktorý im dovolí okrem základných potravín každý týždeň len jednu "pozornosť", musia improvizovať a vytvárať si hračky z "odpadkov" (rolky toaletného papiera, škrupiny z vajec, prázdne konzervy..). Jackova mama veľmi duchaplne a pohotovo reaguje na Jackove zvedavé otázky ohľadom "televízneho sveta", ktorý podľa neho neexistuje. Keďže nikdy izbu neopustil, je pre neho nepredstaviteľné, že okrem neho môžu existovať aj iné deti, lietadlá, moria, autá, tráva a sám si to vysvetlí ako niečo, čo existuje len v televízore. Keď však dovŕši 5 rokov, jeho mama sa rozhodne, že je najvyšší čas, aby sa pokúsili o útek. Presvedčí Jacka, aby sa zahral na mŕtveho, ktorého potom zakrúti do koberca. Keď ich príde ich únosca skontrolovať, Jackova mama ho presvedčí, že mal vysoké teploty a umrel na dehydratáciu. Zahrá to tak výborne, že Starý Nick (únosca) jej uverí a vezme koberec s "telom" von, aby ho pochoval. Napriek tomu, že Jack nikdy "vonkajší svet" nenavštívil, poradí si veľmi dobre a podarí sa mu upútať pozornosť cudzinca, ktorý zavolá políciu. Takto sa mu podarí zachrániť seba aj svoju mamu zo zajatia šialenca, no najväčšia skúška ho ešte len čaká, keďže sa ocitol vo svete, ktorý je pre neho úplne neznámy. Potom, ako ich prevezú do nemocnice a kompletne vyšetria, zisťujú, že Jack má problém s priestorovou orientáciou (keďže v izbe sa nepotreboval orientovať), s vnímaním hĺbky (robí mu problém zísť po schodoch), s imunitou (nikdy v izbe nebol chorý), oči aj pokožku máš príliš citlivú na slnko, ťažko si zvyká na ľudí a ešte ťažšie na to, že už neplatia ich rituály, ktoré po roky platili v izbe. Jeho mama to však tiež nemá ľahké. Zisťuje, že sa jej rodičia rozviedli a matka má nového manžela, verejnosť má o ňu obrovský záujem a neraz je terčom kritiky týkajúcej sa Jackovej výchovy. Ide hlavne o výčitky ohľadom toho, prečo ešte 5 ročného Jacka pridája, alebo prečo mu klamala, že veci v televízii nie sú skutočné. Pod tlakom verejnosti sa pokúsi o samovraždu, ale našťastie sa z depresíe napokon dostane. No pokiaľ sa lieči, Jack zostáva u svojej starej mamy, učí sa pravidlám spoločenského správania, spoznáva "vonkajší svet", ochutnáva jedlá, ktoré videl predtým len v televízore. Keď sa Jackova mama cíti konečne dosť silná, aby začala nový život mimo Izby, nájde si byt, kde konečne s Jackom môžu žiť pokojne a bez strachu.

Keďže je rozprávačom Jack (5 ročný chlapec), niekedy sa môže zdať kniha otravná. Človek by ho mal chuť niekedy prefackať, ale keď si uvedomíte, že je to dieťa, ktoré je vo svojich vedomostiach o svete veľmi obmedzené, dá sa jeho uvažovanie pochopiť. Na druhej strane sa však viackrát prejavil ako vyspelé dieťa, ktoré chápe a používa cudzie slová a opisuje veci ako dospelák. Na prvý pohľad sa zdá, že autorka nedokázala úplne spracovať spôsob myslenia dieťaťa, ale myslím, že "dospelácke" vložky kniha potrebovala, inak by bola pre dospelého čitateľa nečitateľná. Čo sa týka spracovania, neprevažujú ani rozhovory ani opisy, číta sa ľahko, aj keď začiatok nebol veľmi dynamický, no potom sa to však mení a keď sa dokážete vžiť do kože dieťaťa, nebudú rušivé ani Jackove úvahy. Z desiatich bodov by som jej rozhodne dala osem.