Translate

Zobrazujú sa príspevky s označením Filmy. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Filmy. Zobraziť všetky príspevky

streda 3. septembra 2014

Volám sa Khan (My name is Khan)


Film My name is Khan je príbehom muža, moslima s Aspergerovým syndrómom, ktorý vyrastá v jednom indickom meste spolu so svojím bratom a matkou. Rizvanova matka veľmi skoro zistí, že jej syn nie je taký ako ostatné deti, ale ani len netuší, čo mu vlastne je. Vychováva ho najlepšie ako vie, správa sa k nemu veľmi trpezlivo aj navzdory tomu, že Rizvan veľmi zle znáša matkine objatia a dotyky, neprejavuje emócie, neznesie hlasné zvuky, žltá farba ho doslova dráždi a všetko berie doslovne. V škole sa mu deti smejú a ubližujú mu, preto sa jeho matka rozhodne nájsť mu súkromného učiteľa, ktorý by sa mu venoval a pomohol mu rozvíjať jeho technické schopnosti, ktoré sú už aj tak nadpriemerné. Vďaka toľkému špeciálnemu zaobchádzaniu na neho jeho mladší brat, Zakir, začne žiarliť a hneď pri prvej príležitosti odlieta do Ameriky, aby tam mohol študovať. Po matkinej smrti sadá Rizvan do lietadla a sťahuje sa k bratovi do San Francisca. Zakirova manželka je zdohou okolností psychologička a práve ona zistí, že Rizvan trpí istou formou autizmu, presnejšie Aspergerovým syndrómom. Brat mu nájde prácu obchodníka s kozmetickými produktmi, v ktorej sa mu veľmi darí aj vďaka skutočnosti, že nedokáže klamať, a tak svojou úprimnosťou vždy pobaví svoje klientky. Jedného dňa stretne pri práci kaderníčku Mandiru, rozvedenú hinduistku, ktorá si Rizvana obľúbi hneď od začiatku. Často sa stretávajú až sa medzi nimi vytvorí puto a Rizvan sa do nej zamiluje. Uzatvoria stávku, podľa ktorej sa za neho Mandira vydá, ak jej bude schopný ukázať miesto v San Franciscu, kde ešte Mandira nikdy nebola. Po dlhom čase sa mu to podarí, a tak sa za neho Mandira vydáva (nie len kvôli stávke, milovala ho) a spolu s Mandiriným synom, Sameerom, tvoria spokojnú rodinu až do osudného dňa, 11. septembra 2001, kedy islamský teroristi napadli dvojičky v New Yorku. Po tom útoku sa zmenil prístup ľudí k moslimom, aj napriek tomu, že väčšina z nich odsudzovala útok rovnako ako američania. Mandira, ktorá nosila Rizvanovo priezvisko, prišla o svoj kadernícky salón, keďže k nej klienti odmietali chodiť a jej syna v škole odsudzovali a tyranizovali. Práve Sameer sa stáva jednou z obetí šikanovania moslimov a po útoku spolužiakov v škole umiera. Mandira v hneve prikáže Rizvanovi, aby od nej odišiel a nechal ju na pokoji. Keď sa jej opýta, kedy by sa mohol vrátiť, Mandira mu odpovedá, že až potom, ako nájde amerického prezidenta a povie mu, že sa volá Khan (typické moslimské meno), ale predsa nie je terorista. 
A tak sa teda začína Rizvanova púť naprieč Amerikou, len aby sa mohol stretnúť so samotným prezidentom. Na svojej ceste spoznáva veľa nových ľudí, ktorí mu pomáhajú v jeho poslaní rovnako, ako aj on pomáha ľuďom, ktorí bývajú v oblastiach postihnutých hurikánom. Párkrát sa mu podarí prezidenta dostihnúť pri nejakom príhovore alebo návšteve nejakej inštitúcie, no nikdy sa k nemu nedostane dostatočne blízko. Vytrvalo však vykrikuje, že nie je terorista, čím upúta pozornosť policajtov a FBI. Zatknú ho a vypočúvajú niekoľko týždňov, až sa dvaja reportéri rozhodnú zistiť jeho príbeh a pomôcť mu dostať sa von z väzenia. Postupom času sa z Rizvana stáva hrdina, ktorý bojuje za práva moslimov, ktorí nemajú s útokmi nič spoločné a podporuje ho skoro celá Amerika. Film končí tým, že sa Rizvan konečne stretáva s prezidentom Obamom (nie Bushom, ako pôvodne chcel, keďže sa medzitým konali aj voľby a zvolil sa nový prezident) a povie mu, že sa volá Khan a nie je terorista, čím splní svoj sľub, ktorý dal svojej manželke.

Tento film ma doslova dostal, nielen preto, lebo je veľmi dojímavý, ale asi aj preto, lebo mi miestami pripomínal jeden z mojich obľúbených filmov, Forresta Gumpa. Musím vyzdvihnúť herecký výkon hlavného hrdinu, ktorý bol naozaj veľmi uveriteľný a tiež indickú hudbu, ktorú inak nemám rada, ale tu mi vôbec nevadila. Aby som ho tu však nezahŕňala len chválou, tak spomeniem aj negatíva. Herečka, ktorá stvárnila postavu Mandiry je neustále neprirodzene nadšená, no a ešte by som podotkla, že mi niektoré scény miestami pripadali ako propagácia moslimstva. No plusy jednoznačne zatienia tých málo negatív, ktoré treba vyslovene hľadať, a preto tento film nemôže dostať menej bodov ako 10 z 10.

Ak by ste sa ešte stále nevedeli rozhodnúť, či stojí za pozretie, skúste si pozrieť aj upútavku :)


piatok 7. februára 2014

Donnie Darko

 Tento film patrí jednoznačne medzi tie, ktoré nestačí vidieť raz, a to nemyslím len kvôli filmovému zážitku, ale aj kvôli tomu, že človek (teda aspoň ja) ho nedokáže pochopiť a vstrebať na prvýkrát. Donnie Darko už na prvý pohľad nie je obyčajný puberťák. Sála z neho niečo, čo ani neviem poriadne popísať, akási temnota (pochvala patrí v prvom rade Jakeovi Gyllenhaalovi za skvelé stvárnenie) a strach, ale na druhej strane má svoje kúzlo, ktoré vás upúta. Trpí halucináciami, ktoré ho nútia správať sa spôsobom, ktorý sa jednoznačne vymyká norme. Celý čas bojuje so svojimi démonmi, a to nielen v prenesenom zmysle. Máta ho obrovský zajac (Frank), ktorý mu tvrdí, že v presne stanovený čas, o 28 dní, príde koniec sveta a tiež ho núti robiť veci, ako je, napríklad, vytopenie školy alebo podpálenie domu. O Frankovi povie aj svojej psychologičke, ktorá mu diagnostikuje paranoidnú schizofréniu. V tom istom čase spozná novú študentku (Gretchen), do ktorej sa zamiluje a tiež sa pod Frankovým vplyvom začne zaujímať o cestovanie v čase. Ku koncu filmu, keď si Donnie so sestrou užívajú halloweensku párty, príde za ním Gretchen, že jej mama zmizla a vtedy si už Donnie uvedomuje, že sa blíži Frankom predpovedaný termín konca sveta. Gretchen umiera, keď ju nešťastne zrazí auto, ktorého šofér je prezlečený za zajaca (vyzerá presne ako Frank), Donnie ho zastrelí. V zápätí sa všetko vracia na začiatok (späť v čase), kedy na dom Donnieho rodiny padol motor lietadla, no tentoraz to Donnieho zabije.
Dej aj postavy sú prepracované do posledného detailu, hudba aj herecké obsadenie skvele dopĺňajú ponurú atmosféru filmu. Čo sa týka pointy filmu, tak tá je diskutabilná. Film sa dá pochopiť rôzne a myslím, že každý z nás tam nájde niečo iné. A nielen to. Vo mne vyvolal rôzne emócie a otázky ohľadom toho, či bol Donnie naozaj chorý alebo bol len obdarený inou úrovňou myslenia? Bolo cestovanie v čase (vo filme) skutočné? Odkiaľ sa vzal Frank?

Stretla som sa s rôznymi názormi na tento pozoruhodný film, ale najlepšie (alebo najhoršie?) je, že nikto nám nemôže vyvrátiť alebo potvrdiť spôsob, akým sme pochopili film, keďže ani sám režisér nepozná jednoznačné vysvetlenie deja. Tento film dokonca spôsobil, že sa jeho obdivovatelia a fanatici združili a rozoberajú film do rôznych detailov, snažia sa vysvetliť každú jednu scénu. Nazývajú sa darkológovia.
Ja som ho videla už asi osemkrát a dosiahla som tým (minimálne to), že na prvej Rorschachovej škvrne nedokážem vidieť nič iné, len Frankovu hlavu :)