Ľudia sa menia, vzťahy sa menia...

Nejeden z nás už mal určite sentimentálnu chvíľku, kedy sa zamyslel nad tým, ako je možné, že človek, ktorý nám bol v minulosti blízky, pre nás v prítomnosti nič neznamená. Ako sa môže stať, že sa dvaja ľudia takto odcudzia? Často sa ani nemusíme pohádať s tou druhou osobou, proste náš záujem o ňu upadá, až kým si neuvedomíme, že sme sa nevideli mesiace a ani nám to veľmi nevadí. Ja sama mám v okolí viac takých ľudí, a to ma donútilo zamyslieť sa nad tým, čím to je. Môže to byť moja vina? Alebo vina toho druhého človeka? Nuž, môže a nemusí...

Vzťahy medzi ľuďmi vznikajú hlavne vďaka tomu, že si ľudia navzájom "sadnú", rozumejú si, majú spoločné záujmy, podobný zmysel pre humor, bývajú blízko seba, sú spolužiaci, kolegovia alebo niečo podobné. Aby však vzťahy vydržali, je potrebné, aby si ľudia udržali to, čo majú spoločné (hoci aj to bydlisko), lenže práve to je často kameňom úrazu. Osobnosť človeka sa postupne vyvíja, rastie a mení sa (alebo aj upadá :) ). Každá skúsenosť, ktorá sa nám prihodí, každý človek, ktorého spoznáme, každý pribúdajúci rok na nás pôsobí a ovplyvňuje nás. Mení nás. Pokiaľ ten druhý človek vo vzťahu nie je ovplyvnený podobne (nestretáva tých istých ľudí ako my, necestuje, pričom mi áno, atď.), jeho osobnosť sa môže meniť úplne iným spôsobom/smerom, akým sa mení tá naša. Postupne sa môžu meniť naše záujmy, priority či pohľad na svet, až si uvedomíme, že nám tá druhá osoba vo vzťahu neposkytuje to, čo od vzťahu očakávame alebo potrebujeme (alebo nám neposkytuje to, čo nám bolo doteraz poskytované). 

Vzťahy, ktoré nie sú založené na viacerých pilierových bodoch (spoločných veciach) sú krehké a keď sa o ne nestaráme, rýchlo sa rozpadnú. Pokiaľ dvoch ľudí spája to, že bývajú blízko seba (napr. chlapci, ktorí sa kamarátia od malička práve preto, lebo boli susedia od narodenia), stačí, aby sa jeden z nich odsťahoval a samotný fakt, že sa nestretávajú každý deň spôsobí, že sa prestanú vyhľadávať. Alebo dve ženy, obe karieristky, ktoré si rozumejú vďaka svojim názorom na prácu, sa prestanú vídať, keď jedna z nich otehotnie a už sa tak nezaujíma o svoju kariéru. Prípadne partneri, z ktorých jeden musí odcestovať na dlhšiu dobu do zahraničia (napr. kvôli práci) a tým, že spoznal inú kultúru, inú mentalitu, iný spôsob života, sa zmenia jeho priority a svetonázor, a to ovplyvní aj jeho správanie vo vzťahu k partnerovi. 

Je takáto zmena zlá? Kto je vlastne na vine? Myslím si, že viniť by sme nemali nikoho, pretože to by svedčilo jedine o našom pokrytectve. Tak, ako tá druhá osoba, ani my nemôžeme mať úplne pod kontrolou spôsob, akým nás ovplyvní prostredie. Život je zmena a aj keď tá zmena spôsobí, že si už s niekým nerozumieme tak, ako sme si rozumeli predtým, nemáme čo ľutovať. Buď si nájdeme niečo iné, čo by nás s tým druhým spájalo, alebo sa otvoríme novým možnostiam (ľuďom) a vytvoríme si skvelý vzťah s niekým, kto je v danom životnom úseku nášmu srdcu bližší.